Rozhovor pre M magazín.sk

"Nie je dôležité obliecť sa draho, ale vhodne. A to býva problém…" Expert na etiketu Jakub Abrahám zhodnotil aktuálny trend nielen v obliekaní!

Autor: M magazín

Absolvoval viaceré školenia zamerané na dress code, spoločenskú etiketu a protokol u nás aj v zahraničí. Ako vášnivý royalista sa aktívne sa zaujíma o dianie v európskych kráľovských domoch, najmä však v britskej kráľovskej rodine, ktorej je veľkým fanúšikom. Vzdelával sa aj u bývalého komorníka Kráľa Karola III. Granta Harrolda a tiež u expertky na britskú monarchiu Tracy Borman. Vedomosti a postrehy zúročuje aj v médiách ako kráľovský komentátor a odborník na etiketu. Ako vidí dnešných gentlemanov a ktorej udalosti by sa chcel ako expert na spoločenskú etiketu určite zúčastniť? Odpovede nielen na tieto otázky nám v exkluzívnom rozhovore len pre M magazín.sk prezradil slovenský expert na spoločenskú etiketu Jakub Abrahám.

Jakub, pôvodne si študoval na Tanečnom konzervatóriu, ale po 5-tich rokoch si sa rozhodol pre herectvo. Čo ťa viedlo k tomu, že si takto zmenil umelecký smer?

Tanec je krásna umelecká disciplína, ale časom som čoraz viac zistil, že hovorené slovo mi je bližšie. Napriek tomu, že si nemyslím, že som bol úplne najhorším tanečníkom, nevedel som si predstaviť svoju budúcnosť v tanečnom trikote. Ja som vďačný za všetky príležitosti, ktoré som ešte ako mladý študent na doskách SND dostal, ale cítil som potrebu vymeniť spôsob svojho umeleckého vyjadrovania. Dnes, keď sa pozerám na mnohých bývalých spolužiakov, ktorí tancujú na popredných svetových scénach, cítim sa pyšný, že som s nimi mohol roky drať lavice.

Napokon už počas štúdia herectva si sa začal aktívne venovať dabingu, rozhlasu či divadlu...

Áno, v tom sa naozaj našiel. Dabing je mojou srdcovkou a sprevádza ma už dlhý čas. Divadlo bolo od začiatku štúdia herectva na prvom mieste, keďže ide o divadelné herectvo, ktoré nás na škole učili. Mal som veľké šťastie aj na moje pedagogičky, ako boli Evička Rysová, Hanka Letková či Ľudmila Swanová, s ktorými som dnes vo veľmi dôvernom priateľskom kontakte a občas si spolu aj zahráme na javisku, čo je jeden z mojich splnených snov – zahrať si so svojimi pedagogičkami.

Účinkoval si vo viacerých predstaveniach Slovenského národného divadla. Ktoré predstavenie ti prirástlo k srdcu najviac?

Boli to maličké postavy v činohrách, ale robil som aj herecký komparz v opere, čo bola tiež pekná skúsenosť. Ak mám spomenúť nejaké konkrétne predstavenie, tak to bude určite známy Luskáčik, v ktorom som účinkoval ešte ako poslucháč tanečného konzervatória.

Pred 12 rokmi si založil profesionálnu divadelnú platformu Činoherný klub Bratislava. Čo ťa k tomu inšpirovalo a ako si spokojný s výsledkami?

Inšpiroval ma k tomu najmä fakt, že sme nemali možnosť verejnosti ukázať čo je v nás, keďže príležitostí na realizáciu mladých hercov je málo a absolventov veľa. Odohrali sme už veľa krásnych predstavení a prizvali sme k nám aj našich pedagógov. Moja dobrá kamarátka a režisérka Katka Želinská je vynikajúcou scenáristkou, takže posledné roky sa venujeme najmä našim vlastným autorským hrám. Ale tak, ako každé nezávislé malé divadlo, aj my stále hľadáme nové možnosti financovania a tiež priestor, v ktorom budeme hrať, keďže v Bratislave je ich až žalostne málo.

6 rokov si uvádzal svoju divadelnú talkshow "Bez opony". Ktoré známe tváre z kultúrneho a spoločenského života sa ti dali vyspovedať a na ktorú spomínaš obzvlášť rád?

Bolo ich takmer 60. Išlo o divadelnú talkshow a v tom čase, teda pred dvanástimi rokmi, sa v Devínskej Novej Vsi naozaj tešila veľkej popularite. Vážim si všetky osobnosti, ktoré prijali moje pozvanie, či to bola Iveta Radičová, Adela Vinczeová, Eňa Vacvalová alebo Maroš Kramár.

Dnes ťa široká verejnosť pozná predovšetkým ako odborníka na spoločenskú etiketu a royalistu. Kedy nastal ten moment, že ťa oslovila práve táto téma?

Je to taký paradox, že často som na obraze viac, ako niektorí moji hereckí spolužiaci. Ja som už pri štúdiu herectva inklinoval skôr k tým elegánom, milovníkom a ten kráľovský svet mi bol vždy veľmi blízky. Osobnosť kráľovnej Alžbety II. ma natoľko fascinovala, že som sa začal viac a hlbšie venovať kráľovskej tematike a z nej predsa pramení aj etiketa ako taká. Cítim, že tam som doma a navyše je to oblasť, ktorá sa nikdy nevyčerpá a to ma na nej veľmi fascinuje.

Je pravdou, že spoločenská etiketa je proces, ktorý sa upravuje a mení? Akú najnovšiu zmenu v spoločenskej etikete si postrehol a čo si onej myslíš?

Samozrejme. Stačí sa pozrieť na staré filmy a hneď vidíme, že oblek tam mal každý muž, nie iba bohatý alebo privilegovaný – bol to skrátka bežný pracovný odev. Z robotníckych nohavíc sa stal najobľúbenejší druh nohavíc – džínsy. Takže pochopiteľne, že tak ako sa vyvíja ľudstvo, tak sa vyvíja aj etiketa. Zemnou je asi to, že sme postupom času veľmi zleniveli a stratili sme cit pre udalosť. Pre mnohých sa stalo spoločenské oblečenie absolútne nepotrebné, či dokonca zbytočné. To je veľká škoda, lebo mám pocit, že je to zle chápané.

Rozprávať pred publikom či televíznou kamerou nie je pre teba žiadnou neznámou. Ako si sa ale cítil v úlohe komentátora veľkých spoločenských udalostí, akou bola napr. korunovácia kráľa Karola III.? Čo ti táto skúsenosť do tvojej profesionálnej kariéry priniesla?

Je mi cťou podieľať sa na veľkých kráľovských televíznych prenosoch ako komentátor, pretože si túto tému veľmi vážim a beriem za svoju. Prinášajú so sebou ale aj veľké úskalia, ktoré bežný divák pochopiteľne nevidí. Chce to veľkú a precíznu prípravu, pretože myslieť si, že Abrahám príde do štúdia na hotové a už to iba prečíta z čítačky, je omyl. Čítačky sú iba pre moderátora, mne nikto podklady nedá, pokiaľ si ich sám nepripravím. A keďže to je živý prenos, tak musím vedieť promptne a operatívne odkomentovať všetko, čo sa aktuálne na obrazovke deje. Je to o kooperácií celého tímu v štúdiu a keď to klape, divák to hneď spozná. Aj Slovákov britská kráľovská rodina veľmi zaujíma, preto sú tieto prenosy vždy ostro sledované.

Ak by si mal tú možnosť, ktorej svetovej udalosti by si rád osobne zúčastnil ako odborník na spoločenskú etiketu?

To je dobrá otázka. Každá udalosť, ktorej sa zúčastním mi prináša ďalšie skúsenosti do praxe. Určite by som sa rád zúčastnil opäť nejakej kráľovskej udalosti, ako napríklad oslava platinového jubilea kráľovnej Alžbety II. na hrade Windsor – to bude pre mňa navždy jeden z najväčších zážitkov.

Poďme ale na chvíľku aj do praxe. Akú najväčšiu chybu v súvislosti s etiketou robia najčastejšie muži voči nežnejšiemu pohlaviu?

Dnes sme už v podstate zabudli na vykanie, keďže medzi mladými ľuďmi funguje automaticky tykanie. To samozrejme nie je hneď na škodu veci a sú situácie, kedy je to dokonca úplne na mieste. Netreba ale zabúdať, že tykanie navrhuje žena. Etiketa je umenie prispôsobiť sa, takže by mala prirodzene vyplynúť zo situácie a muž by mal vedieť kedy, kde a ako je vhodné ju aplikovať.

Častokrát od žien počúvame, že gentlemani už vymierajú. Čo podľa teba robí gentlemana gentlemanom?

My muži sme iba do takej miery gentlemanmi, do akej nám to vy ženy dovolíte. Niektoré veci sa už vážne dnes neoplatia robiť a to aj vzhľadom na silnú emancipovanosť žien. Ale správanie k nežnému pohlaviu by stále malo byť založené na prirodzenej úcte, rešpekte, ale aj obdive. Je už ale otázne, koľké ženy to dnes ešte vedia prijať a oceniť.

Dnešnej spoločnosti by zrniečko slušného správania rozhodne neuškodilo. Vieš si predstaviť, že by existoval zákon spoločenského správania a etikety? Ak áno, ktoré tri pravidlá by si doň určite navrhol?

Fúha, zákon si predstaviť neviem, pretože etiketa by mala byť prirodzene v záujme a v tomto prípade by sa to zákonnou povinnosťou minulo účelu. Určite som ale za to, aby sa etiketa a slušné správanie vyučovalo už na základných školách. Ja mám to šťastie prednášať etiketu poslucháčom diplomacie na vysokej škole a veľmi ma to baví … verím, že aj ich.

Pri príležitostí rôznych spoločenských udalostí si vždy oblečený "tip-top", čiže podľa predpísaného dress codu, avšak čo nosí oblečené royalista Jakub Abrahám v súkromí? Je nejaký kúsok, čo špeciálne preferuješ a cítiš sa v ňom obzvlášť pohodlne?

Ďakujem Ti za kompliment. Ja nosím rád rôzne druhy oblečenia. Tepláky ale nenosím, ak nepočítam také tie na behanie. Doma mám rád župan alebo jednoduchý ležérny štýl smart casual. Ako milovník mora a jachtár som doma v mediteránskom štýle, teda ľanová košeľa a voľné vzdušné nohavice. Celkovo mám ale asi najviac zálusk na saká a kravaty, tých mám naozaj dosť.

Prezradíš nám aj nejakú veselú príhodu zo zákulisia tvojho pracovného života? … napr. či aj tebe sa podarilo spraviť nejaké "faux pas"?

Ja priťahujem rôzne druhy faux pas, väčšinou kam prídem, tak ma ľudia sledujú ako sa budem správať, keďže si mnohí myslia, že som veľký suchár bez humoru. Opak je ale pravdou a potom bývajú príjemne prekvapení, najmä keď zistia, že to celé okolo etikety netreba brať tak veľmi vážne.

Čo by si odkázal alebo možno aj poradil čitateľom M magazín.sk?

Chcem sa im poďakovať, ak sa dočítali až sem a popriať im veľa dôvodov na výnimočné chvíle. A nezabudnite, nie je dôležité obliecť sa draho, ale vhodne …